V budúcnosti budeme liečiť závislosť od AI

Myslím si, že v budúcnosti budeme liečiť ľudí zo závislosti od AI.

Je to moja predikcia, nie medicínska diagnóza.

A možno sa mýlim.

Ale sociálne siete nám už ukázali, ako pomaly sa ako spoločnosť učíme žiť s novou technológiou.

Sociálne siete používame roky. Dôsledky stále dobiehame.

Najprv prišlo pohodlie.

Kontakt s ľuďmi.
Fotografie.
Správy.
Zábava.
Nekonečný obsah presne podľa nášho vkusu.

A až postupne sme začali vážne hovoriť o nekonečnom scrollovaní, strate pozornosti, algoritmických odporúčaniach a problémovom používaní sociálnych sietí.

Odborne je presnejšie hovoriť o problémovom používaní než automaticky diagnostikovať „závislosť od sociálnych sietí".

Problém však nie je hypotetický.

WHO Europe uviedla, že v dátach zo 44 krajín a regiónov vykazovalo 11 % adolescentov známky problémového používania sociálnych médií. (Zdroj: HBSC 2021–2022, WHO Regional Office for Europe)

To je viac než jeden z desiatich.

A sociálne siete sú tu s nami už roky.

Medzitým prichádza AI

A AI nie je len ďalší feed.

Rozpráva sa s nami.

Odpovedá okamžite.

Pamätá si kontext.

Vie byť nekonečne trpezlivá.

Pomáha nám pracovať, nakupovať, plánovať, písať, rozhodovať sa.

Môžeme sa jej spýtať na prácu.

Na vzťah.

Na dieťa.

Na to, čo si máme kúpiť.

Na to, čo máme napísať človeku, s ktorým sme sa pohádali.

A postupne jej môžeme začať delegovať nielen úlohy, ale aj časti vlastného premýšľania.

Preto podľa mňa nebude najväčšia otázka iba:

Čo všetko AI dokáže?

Ale aj:

Čo sa stane s nami, keď ju budeme mať neustále poruke?

Technológia sa učí rýchlejšie, než sa my učíme žiť s technológiou

Toto je môj hlavný problém s dnešným tempom AI.

Nemyslím si, že na problém adaptácie musíme čakať do vzniku nejakej hypotetickej superinteligencie.

Podľa mňa už dnes technológia napreduje rýchlejšie, než sa bežný človek stíha adaptovať.

Nové modely.
Nové schopnosti.
Pamäť.
Hlas.
Obraz.
Agenti.
Prepojenia na ďalšie aplikácie.
Automatizácie.

To, čo bolo pred rokom experimentom, sa môže o pár mesiacov stať bežnou súčasťou telefónu alebo práce.

Bežný používateľ pritom nemá čas študovať každú novú funkciu, každé nastavenie súkromia, nové bezpečnostné riziko alebo zmenu podmienok používania.

Väčšinou jednoducho klikne na „pokračovať".

A obavy z tempa už neprichádzajú iba zvonka

Koncom júla 2026 podpísalo viac než 1 100 ľudí pracujúcich v popredných AI spoločnostiach vrátane Anthropic, OpenAI, Google/DeepMind a Meta otvorenú výzvu týkajúcu sa tempa vývoja frontier AI.

Nežiadali jednoduché „vypnite AI".

Žiadali, aby existovali technické a koordinačné mechanizmy, ktoré by umožnili vývoj zámerne spomaliť, ak by automatizovaný AI výskum začal zrýchľovať schopnosti systémov nad úroveň, ktorú dokážeme dostatočne pochopiť a kontrolovať.

Toto považujem za dôležitý signál.

Keď otázku tempa otvárajú aj ľudia, ktorí tieto systémy stavajú, stojí za to prestať sa pýtať iba:

„Čo bude vedieť ďalší model?"

A začať sa pýtať aj:

„Stíhame sa my naučiť žiť s tým, čo už máme?"

Nechcem čakať desať rokov na pravidlá zdravého používania AI

Regulácie sa budú meniť.

Nástroje sa budú meniť.

Názvy nastavení sa budú meniť.

Možno sa úplne zmení aj spôsob, akým dnes AI používame.

Preto ma viac než zoznam zákazov zaujíma schopnosť človeka vedome sa rozhodovať.

Čo AI delegujem?

Čo si nechám pre seba?

Kedy jej výsledok overím?

Kedy sa radšej spýtam človeka?

Kedy mi AI šetrí čas?

A kedy ju už otváram iba preto, že som si zvykla mať odpoveď okamžite?

Nauč sa byť vedomým používateľom skôr, než sa z technológie stane návyk

Nechcem ľudí učiť báť sa AI.

Chcem, aby sme pri nej rozmýšľali.

Aby sme ju dokázali použiť naplno tam, kde nám pomáha — a zároveň si všimli moment, keď jej začíname odovzdávať veci, ktoré sme jej odovzdať nechceli.

Súkromie.

Pozornosť.

Rozhodovanie.

Alebo vlastný úsudok.

Možno raz budeme úplne bežne hovoriť o ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc, pretože AI prestala byť nástrojom a stala sa niečím, bez čoho nevedia fungovať.

Nemusíme čakať dovtedy, aby sme sa začali učiť zdravé návyky.

Preto vznikol Život s AI.

Technológia podľa mňa napreduje rýchlejšie, než sa stíhame naučiť s ňou žiť.

Život s AI nevznikol preto, aby sme stíhali každú novú funkciu.

Vznikol preto, aby sme si aj v rýchlo sa meniacom svete dokázali zachovať niečo vlastné:

svoje hranice,
súkromie,
pozornosť,
kritické myslenie
a vlastný úsudok.

Žiť s AI. Po svojom.

Vedomé používanie začína aj pri tom, čo AI vôbec odovzdávame. O súkromí pri práci s AI chatbotmi som písala tu.