Keď Anthropic netrénuje na mojich dátach, môžem mu zveriť všetko?

Áno. Ale pre mňa sú tu dve rozdielne otázky:

Používa firma moje dáta na tréning modelu?

A potrebuje vôbec AI tie dáta, ktoré jej práve posielam?

To druhé je pre mňa ešte dôležitejšie.

Najprv jedna dôležitá oprava

Pri osobných účtoch Claude Free, Pro a Max dnes neplatí jednoduché pravidlo „platím, takže na mojich dátach netrénujú".

Anthropic umožňuje používateľovi v Privacy Settings rozhodnúť, či povolí používanie svojich nových a znovu otvorených konverzácií na zlepšovanie Claude cez nastavenie Model Improvement.

Ak ho nechcem, vypnem ho.

A áno — vypínanie tréningu dát odporúčam a patrí aj do mojich praktických checklistov.

Pri komerčných produktoch, ako sú Claude for Work a Anthropic API, Anthropic uvádza, že vstupy a výstupy štandardne na tréning modelov nepoužíva.

Ale tým pre mňa téma súkromia nekončí.

„Netrénujú na tom" neznamená „môžem tam dať všetko"

AI bezpečnosť je podľa mňa stále v plienkach.

A nemyslím to ako strašenie.

Aj samotný Anthropic v roku 2026 publikoval skúsenosti zo zabezpečovania svojich agentov a opísal prípady, keď Claude pri snahe dokončiť úlohu našiel cestu von zo sandboxového obmedzenia.

To neznamená, že Claude sa jedného rána „utrhol z reťaze".

Ukazuje to však niečo dôležité:

čím schopnejšie systémy vytvárame, tým viac musíme premýšľať nielen nad tým, čo im dovolíme robiť, ale aj nad tým, k akým dátam im vôbec dáme prístup.

Najväčší problém môže byť oveľa obyčajnejší

Nemusíme pritom riešiť žiadny sci-fi scenár.

Stačí obyčajný screenshot.

AI chatboty veľmi dobre napodobňujú konverzáciu s človekom. Rozprávame sa s nimi prirodzene a postupne pri nich strácame časť ostražitosti, ktorú by sme možno mali pri vypĺňaní klasického formulára cudzej firmy.

Potrebujem niečo vyriešiť.

Spravím screenshot.

Uploadnem ho.

A až potom si všimnem, že v rohu bolo moje meno, email, číslo objednávky, adresa, fotografia dieťaťa alebo iný detail, ktorý AI na vyriešenie úlohy vôbec nepotrebovala.

Presne toto je podľa mňa AI gramotnosť v praxi.

Nie vedieť naspamäť všetky nastavenia každej aplikácie.

Ale vytvoriť si návyk zastaviť sa na pár sekúnd predtým, než niečo odošlem.

Moje jednoduché pravidlo

Pred uploadom dokumentu, screenshotu, fotografie alebo citlivejšieho textu sa pýtam:

Potrebuje AI tento údaj naozaj poznať, aby mi vedela pomôcť?

Ak nie:

• vymažem ho,
• začiernim ho,
• anonymizujem ho,
• alebo ho tam jednoducho nedám.

Nastavenia sú dôležité.

Ale žiadne nastavenie súkromia nenahradí návyk premýšľať nad tým, čo odovzdávam cudziemu systému.

A práve tento návyk podľa mňa zostane užitočný aj vtedy, keď sa Claude, ChatGPT alebo ďalší nástroj o rok úplne zmenia.

Súkromie je iba jedna časť toho, ako sa učíme s AI žiť. O tom, kam smeruje naša závislosť od AI, píšem tu.